Tak ako je to vlastne s tým referendom?

Autor: Peter Novák | 30.1.2015 o 23:41 | Karma článku: 5,66 | Prečítané:  1202x

Prelom rokov je silno poznačený referendom, ktoré prezident SR vyhlásil na 7. februára 2015. Aj keď sa o tom píše všeličo, bude to v skutočnosti referendum o demokratickom zriadení v našej vlasti. 

Zaťažkávajúce tlaky totiž dostáva toľko inštitútov, že to naozaj môžeme vnímať ako skúšku správnosti. Svoje si už užil Ústavný súd, Prezident, tretí sektor, cirkvi i obyčajný občan. A prečo vlastne? Kde je problém? Snažím sa v tom orientovať ako občan, vlastenec a kresťan. To, že som kňaz v tomto okamihu nie je dôležité. Referendum sa totiž v ničom netýka organizácie žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti registrovanej na Slovensku. Mám taký postup, že ak sa v niečom neorientujem, hľadám nejaký pevný bod. A mám to: referendum. Je to predsa referendum. Referendum je nástroj priameho výkonu moci v štáte. Demokratické zriadenie totiž stoji na tom, že moc je v rukách ľudu. Ten ju vykonáva buď priamo, ale cez volených zástupcov. Táto moc sa až pri delegovaní delí na zákonodarnú (parlament), výkonnú (vláda) a súdnu. Z času na čas sa ľud rozhodne, že si niečo bude riešiť sám a priamo. Treba na to podľa ústavy 300 000 osôb, ktoré cez petičné právo položia otázku na riešenie ostatným občanom s volebným právom (u nás cca 4 476 500). Na konkrétne otázky sa dá odpovedať iba „áno“ alebo „nie“. Výsledok je potom záväzný pre zvolených nositeľov delegovanej moci. Je to jednoduché. (Výmyselníci si na nás – ľud vymysleli kľučku, aby túto moc obmedzili. Dali nám do ústavy 50 % kvórum. Schválilo to 90 až 150 poslancov v parlamente. Asi aby sme sa im tak ľahko nemohli miešať do práce, ktorou sme ich pri voľbách poverili.) Takže už mám jasno. Pôjdem hrdo na referendum. Raz za čas sa vyjadrím k tomu, čo u nás chcem a čo nechcem. Budem mať z toho dobrý pocit, že nie som len bezvýznamné a bezmocné číslo v štatistickej ročenke. A teraz krátko k obsahu referenda. Zdraví ľudia a zodpovední rodičia na tie tri otázky vedia odpovedať. Nie je to žiadne veda. Manželstvo je manželstvo. Rodičia sú otec – muž a matka – žena. Inak to nejde (to predsa vedia aj osoby s homosexuálnymi sklonmi). A o citlivých otázkach výchovy a formácie dieťaťa až do jeho dospelosti sú povinní rozhodovať tí, ktorí ho priviedli na svet.  (Iná vec je, že by si na to mohli vyberať školy, ktoré ich kultúrne a náboženské presvedčenie vo výchove podporia.) Veriaci kresťan má o obsahu referendových otázok ešte viac jasno. Lebo k zdravému rozumu sa pridružuje svetlo viery. Na záver ešte jedna vec. Oblúkom sa vrátim na začiatok. Tí, ktorí sú proti referendu, tlačia na prezidenta, kritizujú Ústavný súd, obviňujú iniciátorov ale aj cirkvi... vykazujú tri veci: 1, potupujú inštitút samotného referenda. Snažia sa v nás demokratoch vyvolať pocit viny. Akoby zúčastniť sa bola hanba a nie česť.; 2, majú nás za hlupákov, ktorí nevedia čo chcú a čo nie. Referendum nie je prieskum verejnej mienky. Je to legislatívny nástroj, v ktorom sa obyvatelia krajiny majú vyjadriť o konkrétnej otázke.; 3, boja sa o výsledok. Inak by neodhovárali voličov od účasti. Práve naopak. Mali by pozývať k hlasovaniu a presviedčať o svojom názore na vec. Nie je bez zaujímavosti, že masmédia sa pridali na ich stranu. Výsmech sa strieda s útokmi na svedomie, pravú slobodu a skutočnú demokraciu. A to v mene akýchsi zvrátených nových práv. Tí, ktorí sú za referendum a za skutočné práva a hodnoty sú vyhlasovaní za extrémistov a spiatočníkov. Myslím, že je to preto, aby sa obyčajný človek hanbil priznať k normálnosti, k svojim biskupom a ľuďom, čo sa obávajú o svoju budúcnosť. A úplne nakoniec slova Pána Ježiša: „Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle.“ (Mt 10, 27-28) Nebojte sa! Nenechajte si nahnať pocit viny! Choďte na referendum a hlasujte ako považujete za správne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?